Name: MISA A BUENOS AIRES & SZMB
Start: 2024-10-26T19:00:00+02:00
Location: Klariský Kostol

MISA A BUENOS AIRES - Martín Palmeri
26.10.2024 l 19:00 l Klarisky
Spevácky zbor mesta Bratislavy
Les Sirènes
The Ladies & Gentlemen Ensemble
Mária Štúrová - soprán
Lukáš Kunst - dirigent

Vstupenky v sieti Predpredaj.sk
Partneri podujatia:
BKIS, http://xn--mojakultra-udb.sk/
„Toto dielo bolo napísané so zámerom ponúknuť mojim zborom hudbu, ktorá by nám mohla priblížiť štýl repertoáru tanga. Pretože práve pri práci s mojimi zbormi som skutočne zistil, aká náročná a zložitá je interpretácia tradičného tanga v podaní zborov. Toto dielo je teda poctou zborom, tangu a zároveň i jeho tvorcom...“
Misa a Buenos Aires Martína Palmeriho je významne inšpirovaná tradičným tangom typickým pre jeho rodnú Argentínu, resp. štýlom tango nuevo, ktoré značne spopularizovala tvorba jeho slávneho krajana Astora Piazzollu.
Misa a Buenos Aires zvaná aj Misatango zaznela v premiére v podaní Orquesta Sinfónica de Cuba v roku 1996 a bola pomerne neznáma až do roku 2013, kedy ju uviedli v Ríme v kostole svätého Ignáca z Loyoly počas Medzinárodného festivalu hudby a sakrálneho umenia vo Vatikáne. Organizátori ju vtedy zvolili na počesť bývalého kardinála z Buenos Aires, Jorgeho Maria Bergoglia, ktorý sa v roku 2013 stal pápežom Františkom.
Misu a Buenos Aires Palmeri koncipoval vychádzajúc z omšového ordinária, na aké sme po stáročia zvyknutí: omša pozostáva z klasických liturgických častí Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus a Agnus Dei, v ktorých však už skladateľ demonštruje pôsobivý talent integrovať do svojej tvorby harmónie, synkopické rytmy a celkovo štylistické črty tanga, a tým jej dodáva nevšednú príťažlivosť a jedinečnosť.
Partitúra je určená pre sólový ženský hlas, miešaný zbor, pôsobivý inštrumentálny sprievod zahŕňa pre tango príznačný nástroj – bandoneón resp. akordeón – sláčikové kvinteto a klavír.
Korene tanga majú dávny pôvod ešte v juhozápadnej Afrike a do Južnej Ameriky ho v 17. a 18. storočí priniesli ľudia, ktorí sem boli predávaní ako otroci. Postupom času sa tu s touto africkou hudbou poprepájali prvky hudby a tanca z Európy, najmä Talianska, Španielska a Portugalska, ako aj od pôvodných domorodých obyvateľov, a to predovšetkým v sociálne slabších štvrtiach Buenos Aires a Montevidea.
Podoba tanga, akú poznáme dnes, sa vyvinula okolo roku 1880 v tanečných sálach a možno aj v nevestincoch v Buenos Aires, kde spočiatku nadobudla neslávnu povesť neotesaného a spoločensky znepokojujúceho sugestívneho prejavu nižších vrstiev. Začiatkom 20. storočia sa však tango stalo spoločensky prijateľné a presunulo sa naspäť cez Atlantický oceán; do vypuknutia prvej svetovej vojny vyvolalo ošiaľ tanga v
európskych kruhoch vyššej triedy. Prvá hudba od známych skladateľov inšpirovaná tangom sa objavila okolo roku 1910. Počnúc 50. rokmi začali skladatelia a tanečníci tanga experimentovať s novými štýlmi, harmonickými postupmi a inštrumentáciou. Najvýznamnejším spomedzi nich bol Astor Piazzolla, ktorý ho v podobe tzv. tango nuevo povýšil z klasickej tanečnej hudby na repertoár koncertných pódií a uplatňovaním
súčasných kompozičných foriem prispel k vzniku nového, jedinečného a mimoriadne komplexného hudobného artificiálneho žánru a otvoril tak pomyselné dvere aj množstvu ďalších skladateľov vrátane Martína Palmeriho, aby sa v tvorbe nechali uniesť týmto inšpiratívnym a poslucháčsky príťažlivým žánrom.