Name: Antonín Dvořák - Omša D dur, op.86
Start: 2025-05-03T19:00:00+02:00
Location: Klariský Kostol

$Anton\u00edn Dvo\u0159\u00e1k - Om\u0161a D dur, op.86$

3.5.2025 | Klarisky | 19:00
Antonín Dvořák - Omša D dur, "Lužanská", op.86
Leoš Janáček - Otče náš
Spevácky zbor mesta Bratislavy
Tatiana Hajzušová - soprán
Eva Šušková - mezzosoprán
Pavol Oravec - tenor
Jiří Rajniš - barytón
Lukáš Kunst - dirigent
Vstupenky čoskoro v sieti Predpredaj.sk
Partner podujatia: BKIS
S Antonínom Dvořákom spájajúce sa typické prvky ako jednoduchosť hudobných línií, vrúcnosť a úprimnosť, ako aj prirodzená pokora k človeku a prírode a v neposlednom rade viera v Boha sú príznačné i pre jeho Omšu D dur „Lužanskú“, ktorej uvedenie 3. mája 2025 o 19.00 h v koncertnej sieni Klarisky pripravuje Spevácky zbor mesta Bratislavy pod dirigentským vedením Lukáša Kunsta. V sólových partoch sa predstaví výborné vokálne kvarteto Tatiana Hajzušová (soprán), Eva Šušková (mezzosoprán), Pavol Oravec (tenor) a Jiří Rajniš (bas).
Zaujímavosťou je, že pripravované uvedenie omše vychádza z najnovšieho kritického vydania diela nakladateľstva Bärenreiter, pre ktoré editor ako hlavný prameň zvolil druhý odpis partitúry Jana Elsnica s Dvořákovými autentickými pridanými partmi violončela a kontrabasu, pochádzajúci z majetku nakladateľstva Novello a aktuálne uložený v British Library. Podľa historických prameňov Dvořák túto podobu omše síce poslal vydavateľovi ako svoju konečnú verziu, ale na žiadosť nakladateľstva Novello však nakoniec pre vydanie v roku 1892 dielo zinštrumentoval pre orchester, čo spôsobilo, že táto zo skladateľovho pohľadu finálna komornejšia verzia akosi neprávom upadla do zabudnutia a svetlo sveta vo vydanej podobe uzrela až omnoho neskôr.
„Mám tu čest Vám oznámiti, že jsem práci šťastně dokončil a že se z ní upřímně raduji. Myslím, že to bude dílo, které svému účelu plně vyhoví. Mohlo by se jmenovat: víra, naděje a láska k Bohu nejvyššímu a poděkování za tak veliký dar, že mně bylo popřáno dílo to ke chvále Nejvyššího a ke cti umění našeho šťastně dokončiti. Nedivte se, že jsem tak nábožný, ale umělec, který to není, nic takového nedokáže. Což nemáme příklady na Beethovenovi, Bachovi, Raffaelovi a mnoha jiných? Konečně děkuji i Vám, že jste mi dal podnět dílo v takové formě napsat, jinak bych byl asi sotva na to kdy pomýšlel; neb až dosud jsem psal díla podobného druhu jen ve velkých rozměrech a s prostředky velkými,“ napísal Antonín Dvořák významnému architektovi, mecenášovi umenia a neskoršiemu zakladateľovi a prvému prezidentovi Českej akadémie vied Josefovi Hlávkovi, na ktorého podnet v roku 1887 skomponoval Omšu d dur op. 86. Hlávka si totiž v roku 1886 pri svojom letnom sídle, zámku v západočeských Lužanoch (vďaka tomu je omša známa i s podtitulom „Lužanská“), nechal vystavať novú kaplnku a v nasledujúcom roku pri príležitosti jej vysvätenia požiadal priateľa Dvořáka o vytvorenie novej omše. Dielo sa vyznačuje prehľadnou faktúrou speváckych partov a z dôvodu malého priestoru lužanskej kaplnky skladateľ pôvodne obmedzil inštrumentálny sprievod iba na organ. Dielo rešpektuje sled katolíckej bohoslužby a pozostáva zo zvyčajných častí klasického omšového ordinária. Nesmiernym pôvabom oplývajúcu hudbu technicky zdanlivo striedmej kompozície charakterizuje invencia v oblasti melódie i harmónií kombinujúcich staršie cirkevné mody s dobovo modernými postupmi, vďaka ktorej omša kvalitatívne zďaleka presahuje povahu výlučne príležitostného diela a suverénne pôsobí ako jedinečne vyznievajúci celok. Dvořák omšu tvoril prevažne na svojom letnom sídle vo Vysokej uprostred jeho srdcu blízkej prírody a napriek tomu, že vznikla z vonkajšieho podnetu, z hudby cítiť, že ju komponoval hlavne pre svoje potešenie.
Premiéra omše sa konala na vysvätení kaplnky v Lužanoch 11. septembra 1887. Dirigoval sám Dvořák, sopránovou sólistkou bola Hlávkova žena Zdenka, altového partu sa ujala skladateľova manželka Anna. Prvé koncertné verejné uvedenie nasledovalo 15. apríla 1888 v Mestskom divadle v Plzni, tiež pod vedením Dvořáka.
Program koncertu dopĺňa Otčenáš Leoša Janáčka, ktorého pôvodná verzia bola určená pre tenorové sólo, miešaný zbor v sprievode klavíra, neskôr však skladateľ sprievod prepracoval pre harfu a organ.
K zhudobneniu modlitby Janáčka inšpiroval cyklus obrazov súčasného poľského maliara Józefa Męcinu-Krzesza. Vo vedení melodických línií je zreteľný vplyv moravskej ľudovej piesne a dramatický priebeh hudby do istej miery prináša náznaky na operu Jej pastorkyňa.